keyboard_tab Digital Market Act 2022/1925 SK

1.   podnik sa označí za strážcu prístupu, ak:

a)	má významný vplyv na vnútorný trh;

b)	poskytuje základnú platformovú službu, ktorá je dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom; a

c)	má vo svojej činnosti pevne zakotvené a trvalé postavenie alebo je možné predpokladať, že takéto postavenie dosiahne v blízkej budúcnosti.

2.   Predpokladá sa, že podnik spĺňa príslušné požiadavky uvedené v odseku 1:

a)

pokiaľ ide o odsek 1 písm. a), ak dosiahol ročný obrat v Únii v každom z posledných troch finančných rokoch najmenej 7,5 miliardy EUR alebo ak jeho priemerná trhová kapitalizácia alebo jeho zodpovedajúca objektívna trhová hodnota v poslednom finančnom roku dosiahla aspoň 75 miliárd EUR a poskytuje tú istú základnú platformovú službu najmenej v troch členských štátoch;

b)

pokiaľ ide o odsek 1 písm. b), ak poskytuje základnú platformovú službu, ktorá mala v poslednom finančnom roku mesačne aspoň 45 miliónov aktívnych koncových používateľov usadených alebo nachádzajúcich sa v Únii a ročne aspoň 10 000 aktívnych komerčných používateľov usadených v Únii, ktorí sa identifikujú a spočítavajú v súlade s metodikou a ukazovateľmi stanovenými v prílohe;

c)	pokiaľ ide o odsek 1 písm. c), ak boli prahové hodnoty uvedené v písmene b) tohto odseku dosiahnuté v každom z posledných troch finančných rokov.

3.   Ak podnik poskytujúci základné platformové služby dosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2, bezodkladne to oznámi Komisii, a to najneskôr do 2 mesiacov od dosiahnutia týchto prahových hodnôt, a poskytne jej príslušné informácie podľa odseku 2. Uvedené oznámenie obsahuje príslušné informácie podľa odseku 2 za každú zo základných platformových služieb podniku, ktorá dosiahla prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. b). Vždy, keď ďalšia základná platformová služba poskytovaná podnikom, ktorý bol predtým označený za strážcu prístupu, dosiahne prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. b) a c), podnik to oznámi Komisii do dvoch mesiacov od dosiahnutia uvedených prahových hodnôt.

Ak podnik poskytujúci základnú platformovú službu neinformuje Komisiu v súlade s prvým pododsekom tohto odseku a neposkytne jej v lehote, ktorú stanovila v žiadosti o informácie podľa článku 21, všetky relevantné informácie, ktoré Komisia potrebuje na označenie dotknutého podniku za strážcu prístupu podľa odseku 4 tohto článku, Komisia je aj napriek tomu oprávnená označiť tento podnik za strážcu prístupu na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

Ak podnik poskytujúci základné platformové služby splní žiadosť o informácie v súlade s druhým pododsekom tohto odseku alebo ak sa informácie poskytnú po uplynutí lehoty stanovenej v uvedenom odseku, Komisia uplatní postup stanovený v odseku 4.

4.   Komisia bez zbytočného odkladu a najneskôr do 45 pracovných dní po doručení úplných informácií uvedených v odseku 3 označí podnik poskytujúci základné platformové služby, ktorý dosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2, za strážcu prístupu.

5.   podnik poskytujúci základné platformové služby môže spolu s oznámením predložiť dostatočne podložené argumenty na preukázanie toho, že výnimočne, aj keď spĺňa všetky prahové hodnoty v odseku 2, za okolností, za ktorých príslušná základná platformová služba funguje, nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1.

Ak Komisia dospeje k záveru, že argumenty, ktoré podnik poskytujúci základné platformové služby predložil podľa prvého pododseku, nie sú dostatočne podložené, pretože zjavne nespochybňujú predpoklady stanovené v odseku 2 tohto článku, môže tieto argumenty zamietnuť v lehote uvedenej v odseku 4 bez uplatnenia postupu stanoveného v článku 17 ods. 3.

Ak podnik poskytujúci základné platformové služby predloží takéto dostatočne podložené argumenty zjavne spochybňujúce predpoklady uvedené v odseku 2 tohto článku, Komisia môže bez ohľadu na prvý pododsek tohto odseku v lehote uvedenej v odseku 4 tohto článku začať postup stanovený v článku 17 ods. 3.

Ak Komisia dospeje k záveru, že podnik poskytujúci základné platformové služby nebol schopný preukázať, že príslušné základné platformové služby, ktoré poskytuje, nespĺňajú požiadavky odseku 1 tohto článku, označí tento podnik za strážcu prístupu v súlade s postupom stanoveným v článku 17 ods. 3.

6.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením metodiky na určenie toho, či sa dosiahli kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v odseku 2 tohto článku, a v prípade potreby túto metodiku pravidelne prispôsobovať trhovému a technologickému vývoju.

7.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom zmeniť toto nariadenie aktualizáciou metodiky a zoznamu ukazovateľov uvedených v prílohe.

8.   Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 17 označí za strážcu prístupu každý podnik poskytujúci základné platformové služby, ktorý spĺňa všetky požiadavky uvedené v odseku 1 tohto článku, ale nedosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2 tohto článku.

Na uvedený účel Komisia zohľadní niektoré alebo všetky z týchto prvkov, pokiaľ sú relevantné pre posudzovaný podnik poskytujúci základné platformové služby:

a)	veľkosť, vrátane obratu a trhovej kapitalizácie, činnosť a postavenie dotknutého podniku;

b)	počet komerčných používateľov, ktorí základnú platformovú službu využívajú na oslovenie koncových používateľov, a počet koncových používateľov;

c)	sieťové účinky a výhody založené na údajoch, najmä vo vzťahu k prístupu dotknutého podniku k osobným údajom a iným ako osobným údajom a k ich získavaniu alebo analytickým možnostiam;

d)	akékoľvek účinky vyplývajúce z rozsahu a sortimentu, ktoré podnik využíva, a to aj pokiaľ ide o údaje, a v príslušných prípadoch, aj pokiaľ ide o jeho činnosť mimo Únie;

e)	odkázanosť komerčných používateľov alebo koncových používateľov na dodávateľa vrátane nákladov na zmenu poskytovateľa behaviorálnej predpojatosti, ktoré znižujú schopnosť komerčných používateľov a koncových používateľov zmeniť poskytovateľa alebo využívať multihoming;

f)	konglomerátnu podnikovú štruktúru alebo vertikálnu integráciu dotknutého podniku, ktorá podniku umožňuje napríklad krížové financovanie, kombinovanie údajov z rôznych zdrojov alebo využívanie svojho postavenia; alebo

g)	iné štrukturálne charakteristiky obchodu alebo služieb.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto odseku zohľadňuje predpokladaný vývoj v súvislosti s prvkami uvedenými v druhom pododseku vrátane akýchkoľvek plánovaných koncentrácií, ktoré zahŕňajú ďalší podnik poskytujúci základné platformové služby alebo poskytujúci akékoľvek iné služby v digitálnom sektore alebo umožňujúci získavanie dát.

Ak podnik poskytujúci základnú platformovú službu, ktorý nedosiahol kvantitatívne prahové hodnoty uvedené v odseku 2, výrazným spôsobom nedodržiava vyšetrovacie opatrenia nariadené Komisiou, pričom toto neplnenie povinnosti pretrváva po tom, ako bol dotknutý podnik vyzvaný, aby splnil požiadavky v primeranej lehote a predložil pripomienky, Komisia môže označiť tento podnik za strážcu prístupu na základe faktov, ktoré má k dispozícii.

9.   V prípade každého podniku označeného za strážcu prístupu podľa odseku 4 alebo 8 Komisia v rozhodnutí o označení uvedie príslušné základné platformové služby, ktoré sa poskytujú v rámci tohto podniku a ktoré sú samé osebe dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b).

10.   Strážca prístupu musí splniť povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7 do šiestich mesiacov od uvedenia základnej platformovej služby v rozhodnutí o označení podľa odseku 9 tohto článku.

1.   Ak strážca prístupu poskytuje interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, zabezpečí interoperabilitu základných funkcií svojich interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania iného poskytovateľa, ktorý takéto služby ponúka alebo má v úmysle ponúkať v Únii, tak, že na požiadanie a bezodplatne poskytne potrebné technické rozhrania alebo podobné riešenia, ktoré uľahčujú interoperabilitu.

2.   Strážca prístupu zabezpečí interoperabilitu aspoň týchto základných funkcií podľa odseku 1, pokiaľ on sám poskytuje takéto funkcie svojim vlastným koncovým používateľom:

a)

po zaradení do zoznamu v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9: i) zasielanie textových správ medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi; ii) zdieľanie obrázkov, hlasových správ, videí a iných pripojených súborov v rámci komunikácie medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

b)

do dvoch rokov po označení: i) zasielanie textových správ medzi koncovými bodmi v rámci skupín individuálnych koncových používateľov; ii) zdieľanie obrázkov, hlasových správ, videí a iných pripojených súborov v rámci komunikácie medzi koncovými bodmi medzi skupinovým chatom a individuálnym koncovým používateľom;

c)

do štyroch rokov po označení: i) hlasové volania medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi; ii) videohovory medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi; iii) hlasové volania medzi koncovými bodmi medzi skupinovým chatom a individuálnym koncovým používateľom; iv) videohovory medzi koncovými bodmi medzi skupinovým chatom a individuálnym koncovým používateľom.

3.   Úroveň bezpečnosti vrátane prípadného šifrovania medzi koncovými bodmi, ktorú strážca prístupu poskytuje svojim vlastným koncovým používateľom, sa zachová v rámci všetkých interoperabilných služieb.

4.   Strážca prístupu uverejní referenčnú ponuku, v ktorej stanoví technické podrobnosti a všeobecné podmienky interoperability so svojimi interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislých od číslovania vrátane potrebných podrobností o úrovni bezpečnosti a šifrovaní medzi koncovými bodmi. Strážca prístupu uverejní takúto referenčnú ponuku v lehote stanovenej v článku 3 ods. 10 a v prípade potreby ju aktualizuje.

5.   po uverejnení referenčnej ponuky podľa odseku 4 môže každý poskytovateľ interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorý ponúka alebo má v úmysle ponúkať takéto služby v Únii, požiadať o interoperabilitu s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania, ktoré poskytuje strážca prístupu. Takáto žiadosť sa môže vzťahovať na niektoré alebo všetky základné funkcie uvedené v odseku 2. Strážca prístupu vyhovie každej primeranej žiadosti o zabezpečenie interoperability do troch mesiacov od jej prijatia tak, že uvedie do prevádzky požadované základné funkcie.

6.   Komisia môže výnimočne na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu predĺžiť lehoty splnenia podmienok podľa odseku 2 a 5, ak strážca prístupu preukáže, že je to potrebné na zabezpečenie účinnej interoperability a zachovanie potrebnej úrovne bezpečnosti vrátane prípadného šifrovania medzi koncovými bodmi.

7.   Koncoví používatelia interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania strážcu prístupu a žiadajúceho poskytovateľa interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania majú naďalej možnosť rozhodnúť sa, či využijú interoperabilné základné funkcie, ktoré strážca prístupu môže poskytnúť podľa odseku 1.

8.   Strážca prístupu získava a vymieňa si s poskytovateľom interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorý požiadal o zabezpečenie interoperability, len tie osobné údaje koncových používateľov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na poskytnutie účinnej interoperability. Takéto získavanie a výmena osobných údajov koncových používateľom je v plnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou 2002/58/ES.

9.   Strážcovi prístupu nemožno brániť, aby prijímal opatrenia na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorí sú tretími stranami a žiadajú o zabezpečenie interoperability, neohrozili integritu, bezpečnosť a ochranu súkromia v rámci jeho služieb za predpokladu, že takéto opatrenia sú nevyhnutne potrebné a primerané a strážca prístupu ich náležite odôvodní.

1.   podnik poskytujúci základné platformové služby nesmie segmentovať, rozdeľovať, prerozdeľovať, fragmentovať alebo deliť tieto služby prostredníctvom zmluvných, obchodných, technických alebo akýchkoľvek iných prostriedkov s cieľom obchádzať kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2. Takéto konanie podniku nebráni Komisii, aby ho označila za strážcu prístupu podľa článku 3 ods. 4.

2.   Ak má Komisia podozrenie, že podnik poskytujúci základné platformové služby je zapojený do praktík uvedených v odseku 1, môže od tohto podniku vyžadovať akékoľvek informácie, ktoré považuje za nevyhnutné na to, aby určila, či sa dotknutý podnik podieľal na takýchto praktikách.

3.   Strážca prístupu zabezpečí úplné a účinné plnenie povinností vyplývajúcich z článkov 5, 6 a 7.

4.   Strážca prístupu sa nesmie zapojiť do konania, ktorým je ohrozené plnenie povinností podľa článkov 5, 6 a 7, a to bez ohľadu na to, či uvedené konanie má zmluvný, obchodný, technický alebo akýkoľvek iný charakter alebo zahŕňa použitie behaviorálnych techník alebo rozhrania.

5.   Ak sa na zabezpečenie súladu s týmto nariadením vyžaduje súhlas so získavaním, spracúvaním, krížovým používaním a zdieľaním osobných údajov, strážca prístupu prijme potrebné kroky, aby komerčným používateľom buď umožnil priamo získať potrebný súhlas so spracúvaním, ak sa takýto súhlas vyžaduje podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo smernice 2002/58/ES, alebo aby súlad s pravidlami a zásadami Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia zabezpečil inak, a to aj tak, že komerčným používateľom poskytne vo vhodných prípadoch riadne anonymizované údaje. Strážca prístupu nesmie komerčnému používateľovi sťažovať získanie tohto súhlasu v porovnaní so získavaním súhlasu pre jeho vlastné služby.

6.   Strážca prístupu nesmie zhoršovať podmienky ani kvalitu žiadnej zo základných platformových služieb poskytovaných komerčným alebo koncovým používateľom, ktorí využívajú práva alebo možnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7, ani neprimerane sťažovať využívanie týchto práv alebo možností, a to ani tým, že by koncovým používateľom ponúkal možnosti voľby iným než neutrálnym spôsobom, alebo že by prostredníctvom štruktúry, návrhu, funkcie alebo spôsobu fungovania používateľského rozhrania alebo jeho časti oslaboval autonómiu koncových používateľov alebo komerčných používateľov, ich rozhodovanie alebo slobodný výber.

7.   Ak strážca prístupu obchádza alebo sa snaží obísť niektorú z povinností uvedených v článku 5, 6 alebo 7 spôsobom opísaným v odsekoch 4, 5 a 6 tohto článku, Komisia môže začať konanie podľa článku 20 a prijať vykonávací akt podľa článku 8 ods. 2 s cieľom stanoviť opatrenia, ktoré príslušný strážca prístupu musí vykonať.

8.   Odsekom 6 tohto článku nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článkov 29, 30 a 31.

1.   Komisia môže na účely plnenia povinností podľa tohto nariadenia formou jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutím žiadať podniky a združenia podnikov o poskytnutie všetkých potrebných informácií. Komisia môže formou jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutím žiadať o prístup k akýmkoľvek údajom a algoritmom podnikov a informáciám o testovaní, ako aj o vysvetlenia k nim.

2.   Pri zasielaní jednoduchej žiadosti o informácie podniku alebo združeniu podnikov Komisia uvedie právny základ a účel žiadosti, upresní, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu na poskytnutie informácií, ako aj pokuty uvedené v článku 30 uplatniteľné za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií alebo vysvetlení.

3.   Keď Komisia žiada podniky alebo združenia podnikov o poskytnutie informácií formou rozhodnutia, uvedie právny základ a účel žiadosti, upresní, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu na poskytnutie informácií. Keď Komisia žiada podniky o poskytnutie prístupu k akýmkoľvek údajom, algoritmom a informáciám o testovaní, uvedie účel žiadosti a stanoví lehotu na poskytnutie tohto prístupu. Uvedie tiež pokuty podľa článku 30 a uvedie alebo uloží pravidelné penále podľa článku 31. Ďalej uvedie právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

4.   podniky alebo združenia podnikov alebo ich zástupcovia poskytnú požadované informácie v mene dotknutého podniku alebo združenia podnikov. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií však ostávajú plne zodpovední klienti.

5.   Na žiadosť Komisie príslušné orgány členských štátov poskytnú Komisii všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, potrebné na plnenie úloh, ktoré má pridelené na základe tohto nariadenia.

1.   Komisia môže na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné inšpekcie podniku alebo združenia podnikov.

2.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou na vykonávanie inšpekcie sú oprávnené:

a)	vstupovať do priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podnikov a združení podnikov;

b)	skúmať účtovné knihy a iné záznamy týkajúce sa podnikateľskej činnosti bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

c)	vyhotoviť alebo získať kópie alebo výňatky z týchto účtovných kníh a iných záznamov;

d)	požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodných postupoch a prístup k nim a zaznamenávať alebo dokumentovať poskytnuté vysvetlenia akýmikoľvek technickými prostriedkami;

e)	zapečatiť podnikové priestory a účtovné knihy alebo záznamy počas trvania inšpekcie v rozsahu nevyhnutnom na jej vykonanie;

f)	požadovať od každého zástupcu podniku alebo združenia podnikov alebo od ich zamestnancov, aby podali vysvetlenie k skutočnostiam alebo dokumentom, ktoré súvisia s predmetom a účelom inšpekcie, a zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

3.   Komisia môže na účely inšpekcie požiadať o pomoc audítorov alebo expertov vymenovaných Komisiou podľa článku 26 ods. 2, ako aj o pomoc príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať.

4.   počas inšpekcií môže Komisia, audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodnom správaní a prístup k nim. Komisia a audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, môžu adresovať otázky ktorémukoľvek zástupcovi alebo zamestnancovi.

5.   Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby, ktoré Komisia poverila vykonávaním inšpekcie, uplatňujú svoje právomoci na základe predloženého písomného oprávnenia, v ktorom sú uvedené predmet a účel inšpekcie a uplatniteľné pokuty stanovené v článku 30 v prípade, že sú predložené neúplné účtovné knihy alebo iné záznamy súvisiace s podnikaním alebo že odpovede na otázky položené podľa odsekov 2 a 4 tohto článku sú nesprávne alebo zavádzajúce. Komisia pred inšpekciou o nej včas informuje príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na ktorého území sa má inšpekcia vykonávať.

6.   podniky alebo združenia podnikov sú povinné podrobiť sa inšpekcii nariadenej rozhodnutím Komisie. V uvedenom rozhodnutí sa uvedie predmet a účel inšpekcie, stanovený dátum, kedy sa má začať, a uvedú sa v ňom pokuty a pravidelné penále podľa článkov 30 a 31, ako aj právo na preskúmanie uvedeného rozhodnutia Súdnym dvorom.

7.   Úradníci príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, a osoby ním poverené alebo vymenované, na žiadosť tohto orgánu alebo Komisie aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou. Na tento účel majú k dispozícii právomoci stanovené v odsekoch 2 a 4 tohto článku.

8.   Keď úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, že sa podnik alebo združenie podnikov bráni inšpekcii nariadenej podľa tohto článku, príslušný členský štát im poskytne nevyhnutnú pomoc, a to vo vhodných prípadoch požiadaním o pomoc polície alebo zodpovedajúceho orgánu presadzovania práva tak, aby im umožnili vykonať inšpekciu.

9.   Ak je podľa vnútroštátnych pravidiel na pomoc uvedenú v odseku 8 tohto článku potrebné povolenie súdneho orgánu, požiada oň Komisia alebo príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo úradníci poverení týmito orgánmi. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

10.   Keď sa žiada o povolenie podľa odseku 9 tohto článku, vnútroštátny súdny orgán overí, či je rozhodnutie Komisie pravé a či navrhované donucovacie opatrenia nie sú svojvoľné ani neprimerané vzhľadom na predmet inšpekcie. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať Komisiu, priamo alebo prostredníctvom príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podrobné vysvetlenie, najmä pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porušení tohto nariadenia, ako aj o závažnosť predpokladaného porušenia a o spôsob účasti dotknutého podniku na ňom. Vnútroštátny súdny orgán však nemôže spochybniť potrebu inšpekcie ani požadovať predloženie informácií zo spisu Komisie. Zákonnosť rozhodnutia Komisie podlieha preskúmaniu iba Súdnym dvorom.

1.   Právomoci zverené Komisii článkami 30 a 31 podliehajú premlčacej lehote päť rokov.

2.   Lehota začína plynúť dňom, keď došlo k porušeniu predpisov. V prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušovania však lehota začína plynúť dňom ukončenia porušovania.

3.   Každým opatrením Komisie prijatým na účely prieskumu trhu alebo konania v súvislosti s porušovaním predpisov sa preruší premlčacia lehota na uloženie pokút alebo pravidelného penále. Premlčacia lehota sa preruší s účinnosťou odo dňa, keď bolo opatrenie oznámené aspoň jednému podniku alebo združeniu podnikov, ktoré sa podieľali na porušovaní. Opatrenia, ktorými sa preruší plynutie lehoty, sú najmä tieto:

a)	žiadosti Komisie o informácie;

b)	písomné povolenia na vykonávanie inšpekcií, ktoré Komisia vydala svojim úradníkom;

c)	začatie konania Komisie podľa článku 20.

4.   po každom prerušení začne lehota plynúť odznovu. Premlčacia lehota sa však končí najneskôr v deň, keď lehota rovnajúca sa dvojnásobku premlčacej lehoty uplynula bez toho, aby Komisia uložila pokutu alebo pravidelné penále. Uvedená lehota sa predĺži o obdobie, počas ktorého je premlčanie pozastavené podľa odseku 5.

5.   Premlčacia lehota na uloženie pokút alebo pravidelného penále sa pozastavuje na celé obdobie, počas ktorého je rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore.

1.   Právomoc Komisie vymáhať rozhodnutia prijaté podľa článkov 30 a 31 podlieha premlčacej lehote päť rokov.

2.   Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa rozhodnutie stalo právoplatným.

3.   Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie sankcií sa preruší:

a)	oznámením rozhodnutia, ktorým sa mení pôvodná výška pokuty alebo pravidelného penále alebo zamieta žiadosť o takú zmenu; alebo

b)	každým opatrením Komisie alebo členského štátu konajúceho na žiadosť Komisie, ktorým sa vymáha zaplatenie pokuty alebo pravidelného penále.

4.   po každom prerušení začne lehota plynúť odznovu.

5.   Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie sankcií sa pozastaví:

a)	kým plynie lehota na platbu; alebo

b)	kým je na základe rozhodnutia Súdneho dvora alebo rozhodnutia vnútroštátneho súdu pozastavené vymáhanie platby.